Ako sa dočkať jari

Nesneží, no i tak je zima. Nemrzne, ale jar to stále nie je. Vydržme a využime tento čas na vzdelávanie sa. Veď kedy inokedy je to viac ideálne než teraz, kým sa nám nechce byť vonku dlhšie než je to nutné.

A v čom sa teda vzdelávať? Nuž, čo iné vám ja môžem poradiť ako to, aby ste sa vzdelávali v dejinách Bratislavy, však? Lenže, ak máte akékoľvek záľuby, tak si môžete rozšíriť obzory v nich. Všetko má svoje dejiny, svoju históriu.

Pre mňa napríklad je ponorenie sa do dejín, do života nejakej osobnosti z minulosti úžasným, blahodarným relaxom. Taký boží únik z reality. Žiada sa mi povedať … z reality všedných dní. No my nežijeme všedné dni. My žijeme prelomové časy. Myslím, že my všetci, ktorí sa čo i len trošku zaujímame o históriu vieme, že toto čo dnes prežívame, toto všetko sme tu už mali. O to viac je to šialené. O to viac je treba zostať pri zdravom rozume, nestrácať vieru a nádej. Lebo ak stratíme nádej, všetko skončí. Tak skončili veľké ríše i životy mnohých ľudí. Tú nádej, tú jar v sebe máme všetci, lebo my sami sme tí, ktorí sme nádejou – ak sa nevzdáme. A to je jedno, či teraz myslíte na globálne svetové problémy, alebo iba konflikt s vlastným psíkom. Jednoducho, nevzdať sa.

Mne k tomu nesmierne pomáha poznanie dejín. Poznanie životov tých, ktorí sa v minulosti nevzdali. Sú pre mňa inšpiráciou a nádejou, no najmä dôkazom, že je v našich rukách, čo urobíme so svojim životom.

Čo vás drží pri duševnom zdraví, v pokoji a v pohode? Poraďte. Vopred vám ďakujem.