Dejepisná akadémia © Katarína Králiková, sprievodkyňa dejinami 

Mal v škole dejepis nudiť?

Keď v roku 863 prišiel na územie dnešného Slovenska sv. Konštantín Filozof (824 – 869) a jeho starší brat sv. Metod (815 – 885), priniesli viaceré novinky. Tou najviac zásadnou bolo písmo pre Slovanov – hlaholika.

Síce Slovania hlaholiku používali ani nie 30 rokov, ale i tak môžeme povedať, že od tých čias začali aj Slovania po sebe zanechávať písomné správy. Teda, už sa o ich živote nedozvedáme iba od cudzích kronikárov či cestovateľov, ale aj od samotných Slovanov.

Hlaholiku po čase museli vymeniť za latinku, aby sa odklonili od vierovyznania vo Východorímskej ríši a prikloniť k tomu v Západorímskej ríši. Samozrejme, také jednoduché a priamočiare to nebolo, no tak či tak, výsledok poznáme. I tieto slová teraz čítate v latinke.

Sochy sv. Konštantín, sv. Metod, sv. Gorazd na Bratislavskom hrade. (FOTO Katarína Králiková)

Ako je možné, že učitelia dejepisu nedokázali vzbudiť u detí záujem o dejiny? Rozumiem tomu, že deti a mládež prirodzene považujú za starých a nudných všetkých dospelých, tobôž ešte tých dávno zosnulých.

Lenže, dejepis predsa nie je len učivo. To sú príbehy. Ešte aj tie rozprávky sú v podstate väčšina inšpirovaná dejinami, alebo aspoň osadená do historických období – len ich koniec je prikrášlený.

Rozmýšľam na tým, či nás mal naozaj dejepis v škole nudiť.

Odkedy ľudia používajú písmo, odvtedy sami rozhodujú o tom, čo napíšu – a čo budú po nich iní čítať. Vynechajú trápne skutky, opomenú zlyhania, prikrášlia slabosti. To dobré adorujú, teda velebia do neba. Kvetnato popisujú so všetkými detailmi a súvislosťami. Staré historické kroniky sú toho dôkazom.

Za mnou v Primaciálnom paláci v Bratislave je kópia zmluvy, ktorou v decembri 1805 uzavreli 4. bratislavský mier francúzsky cisár Napoleon Bonaparte a rakúsky cisár František I. (FOTO: svojka)

Rovnako tak ovplyvňujú ľudia i to, čo sa budú deti učiť v škole. Či ten dejepis ich bude nudiť, alebo nie. Aj ten zo všetkých najlepší učiteľ totiž musí dodržať normy – čiže obsah a rozsah učiva.

Vedomosti a informácie majú moc. Od najstarších čias. Kto ich nemá, ten je závislý na charaktere iných. A tí rozhodujú, kto a aké vedomosti získa.

Ak teda vychádzam z uvedených skutočností, teda z toho, že

  • väčšinu ľudí v škole dejepis nudil
  • obsah učiva bol upravovaný podľa požiadaviek doby
  • učitelia mali a stále majú obmedzujúce normy,

tak potom azda oprávnene nadobúdam pocit, že ten dejepis nás v škole asi naozaj mal nudiť.

Iba chcem veriť, že to nebolo zámerom, že to bolo iba vedľajším efektom.

Našťastie, dnes už máme možnosť sami rozhodovať o tom, čo si prečítame, čo si zapamätáme a čomu budeme veriť. Túto slobodu by som chcela mať navždy.

A vy?

Katarína Králiková
sprievodkyňa dejinami, lektora, múzejná pedagogička a blogerka
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *