Dejepisná akadémia © Katarína Králiková, sprievodkyňa dejinami
Vlastný dátum narodenia je zvyčajne prvý údaj, ktorí sme si ako malé deti zapamätali. Spomínate si aj vy na tú hrdosť, keď ste vedeli povedať, kedy ste sa narodili? Potom pribudlo rodné číslo. Ten podivný kód za lomítkom sme si bez rozmyslu zafixovali.
Staršie ročníky si pamätali aj telefónne čísla. Mali kedysi len štyri číslice. To bolo ľahké. No s pribúdajúcim vekom pribúdali aj údaje na zapamätanie. Výročie prvého rande, zasnúbenia i všeličoho medzitým.
Potom samozrejme dátum sobáša, prípadne sobášov. To je dôležité pre prežitie … v harmónii manželstva.
Nuž sa samozrejme dátum narodenia vlastných detí. Ten už býva zaťažkávacou skúškou hlavne pre oteckov. Matka na dátum pôrodu proste nezabudne.
Ako si pamätať dátumy narodenia napríklad osobností z dejín?
Nuž, v prvom rade si potrebujeme ujasniť, prečo si ten-ktorý dátum chceme pamätať. Budeme o tom často rozprávať? Je nám to k niečomu nejako užitočné? Zíde sa nám to v práci?
Ak nie, potom úplne stačí, ak si zapamätáme v ktorom storočí prevažne žil.
Napríklad taký Ľudovít Štúr sa narodil v roku 1815 a zomrel v roku 1856. To nie sú ľahké roky na zapamätanie. Ako si teda pamätať jeho roky života?
Opäť sa najprv pýtajme. Potrebujeme to vedieť? Chceme to vedieť?
Môže byť zaujímavé, že Ľudovít Štúr sa narodil v roku 1815, kedy v Ázii vybuchla mohutná sopka Tambora, ktorej dym spôsobil po celom svete globálne ochladenie, tým slabú úrodu, následne hlad, epidémie a šialene vysokú úmrtnosť.
Ľudovít Štúr sa narodil 28. októbra 1815, uprostred chladnej jesene a studené nasledujúce roky hladu a chudoby prežil, akoby mu nič nemohlo zabrániť, aby u Slovákov prebudil národnú hrdosť a lásku k vlasti, k predkom.
U neho to začalo, keď mal 15 rokov a prišiel študovať na evanjelické lýceum do Bratislavy. Podľa tých jeho pätnástich rokov si môžeme pamätať, že sa narodil v roku tisíc osemsto pätnásť.
Za svoj krátky život stihol Ľudovít Štúr mnoho. Stal sa osobnosťou, ktorú drvivá väčšina Slovákov pozná. Ľudovít Štúr pritom zomrel iba 40 ročný, lebo 3 mesiace po tom, ako v kruhu národovcov oslávil 40. narodeniny, 12. januára 1856 zomrel.
Pamätať si rok 1856 je aj pre mňa ťažké. Preto tu mám i pre seba ďalší tip.
Už vieme, že Ľudovít Štúr žil v 19. storočí, že sa narodil v roku 1815 a že žil iba 40 rokov. Ale nebudeme predsa zakaždým v hlave vyťahovať kalkulačku, aby sme spočítali 1815 + 40 = 1855 + január = 1856.
Potrebujeme si to pamätať rýchlo, hneď a presne.
Mám overené, že pomáha, ak si k tomu vymyslíme príbeh. Napríklad takýto:
Na pohrebe Ľudovíta Štúra plakalo 56 národovcov a ich 56 manželiek, lebo na rozdiel od Štúra, všetci sa oženili. Každý pár priniesol kvet nezábudku a z tých 56 nezábudiek uvili veniec.
Symbolicky ho môže pripomínať žena s vencom na hrobe Ľudovíta Štúra v Modre. Mimochodom, vôbec nevadí, že v januári 1856 nezábudky nekvitli.
Vyskúšajte si to takto, cez príbeh. Mne to funguje a verím, že bude i vám. Overiť si to môžeme cez dátumy Antona Bernoláka. To už je ťažší oriešok.
Z fotky vidíme, že Anton Bernolák sa narodil v roku 1762. To je 18. storočie. Zároveň však vidíme, že zomrel v roku 1813 a to už je 19. storočie. Ako si pamätať také roky a dve storočia? Pomôže ďalší tip.
Rok 1762, kedy sa narodil Anton Bernolák si môžeme pamätať takto:
V roku 1762 vyviezli plátenníci z oravskej dediny Slanica
Ideálne je, ak si sami vytvoríte vlastný, hoc aj nelogický príbeh, cez ktorý si konkrétny rok zapamätáte. Vyskúšajte si to. Je to zábavné, tvorivé a účinné.
Aké tipy na zapamätanie rokov máte vy?
Čo vám pomáha?